Arnold Strongman Classic

l text a foto: BORIS BÁRDOŠ, Columbus (Ohio)

profesionálnej a amatérskej ligy IFBB, ale pravidelne od roku 2002 i prestížne zápolenie strongmanov. Za ten čas si Arnold Strongman Classic získala v hierarchii siláckych súťaží výsadné postavenie a v súčasnosti je všeobecne vnímaná ako tá vôbec najnáročnejšia. To sa potvrdilo i tohto roku, keď sa desaťčlenné štartové pole počas dvoch dní (2.–3. 3.) konfrontovalo s päticou disciplín, ktoré – vzhľadom na váhu bremien – nemajú na iných súťažiach obdobu. Kvôli technickým zmenám v niektorých testoch sily sa dokonca náročnosť už i tak mimoriadne ťažkej súťaže opäť posunula o čosi nahor.

Tradičné Apollonovo súkolie (hrubá nepretáčavá os s priemerom 4,9 cm) sa po prvý raz nedvíhalo zo zeme nad hlavu, ale rozsah pohybu bol obmedzený len na premiestnenie na plecia. Úmerne tomu vzrástla váha improvizovanej činky, ktorá v prípade ťažšieho náčinia činila až 208 kg. (Pokiaľ s ním pretekár nezvládol ani jediný pokus, pokračoval s ľahším 177-kilovým variantom). Z repertoáru disciplín vypadlo vykladanie gúľ ponad horizontálnu priečku, pribudlo však vzpieranie klady v stoji z úrovne ramien – buď zo stojanov, alebo priamo z hrudníka podľa preferencií každého pretekár, pričom bolo umožnené kombinovať obe východiskové polohy.

vlani, kedy pri svojej premiére na Arnold Strongman Classic obsadil vynikajúce druhé miesto – za Shawom a pred Savickasom. (Rok predtým v Columbuse triumfoval v zápolení amatérov.) Málokto však predpokladal, že by dokázal toto umiestnenie v budúcnosti zopakovať, či nebodaj zvíťaziť. V predsúťažných preferenciách tak zostával 29-ročný Mike Jenkins z amerického Marylandu v tieni zvučnejších mien. A to sa ukázalo ako hrubá chyba.

PROBLEMATICKÉ SÚKOLIE

Úvodný deň siláckych zápolení sa však ešte začal v súlade s očakávaniami. Skóre otvoril Savickas presvedčivým prvenstvom v premiestnení 208 kg vážiaceho Apollonovho súkolia, keď ho dostal zo zeme na hrudník štyrikrát.

Prekvapením bol výkon amerického nováčika Michaela Burkea (37), ktorý v časovom limite 90 sekúnd zvládol tri opakovania. Burke bol pritom pre väčšinu fanúšikov veľkou neznámou. Pozvánku do Columbusu dostal až na poslednú chvíľu – po januárovom víťazstve na Fit Expe v Los Angeles. V priebehu súťaže však ukázal sľubný potenciál, výbornú techniku i dynamiku. V konečnom poradí obsadil 5. miesto, pričom predstihol nejedno zvučné meno, medzi inými i Michaila Kokľajeva z Ruska či Angličana Terryho Hollandsa, bronzového medailistu World Strongest Man 2011.

Moderátor súťaže, legendárny Bill Kazmaier nešetril na adresu Burkeho slovami chváli. Podľa neho ak na svoju 195 cm vysokú kostru nabalí ďalšiu aktívnu telesnú hmotu, čaká ho skvelá budúcnosť.

O priebežné tretie miesto v premiestnení Apollonovho súkolia sa dvoma opakovaniami s 208 kg delili Jenkins, Poundstone a Kokľajev. Po jednom úspešnom pokuse zaznamenali Laurence Shahlaei, Hollands a Shaw, ktorý si však pri enormnom úsilí poranil biceps ľavej paže, čím prakticky stratil reálnu šancu obhájiť vlaňajšie prvenstvo.

O premiestnenie 208-kilovej improvizovanej „činky“ sa pokúšal aj najvyšší a najmladší člen štartového poľa, 23-ročný Hafthor Björnsson (205 cm/200 kg) z Islandu. Keď neuspel, pokračoval niekdajší basketbalista v súlade s pravidlami s ľahším náčiním (177 kg), s ktorým zvládol 4 opakovania. Poradie v úvodnej disciplíne uzavrel Američan Travis Ortamayer, ktorý rovno zvolil ľahšie z oboch súkolí a premiestnil ho trikrát. Podobne ako Burke i Ortamyer sa na súpisku Arnold Strongman Classic dostal na poslednú chvíľu – ako náhradník za zraneného Benedikta Magnussona z Islandu, ktorý si na tréningu natrhol úpon bicepsu. Mimochodom, podobne ako u Shawa i u neho k zraneniu došlo pri premiestnení súkolia…

Zaujímavé bolo sledovať, či sa niekomu zo súťažiach podarí súkolie premiestniť na jeden pohyb, ako to poznáme zo vzpierania. V tejto súvislosti sa najčastejšie spomínalo meno Michaila Kokľajeva, ktorý sa vlani vrátil ku vzpieraniu a na jeseň zvíťazil na Pohári Ruska dvojbojom 448 kg (200/248). (Ku comebacku ho motivovala vidina štartu na OH 2012. Ruskí vzpieračskí činovníci s ním však vo výbere pre Londýn údajne nepočítajú a Kokľajev sa tak hodlá definitívne venovať naplno strongmanom.) Napriek tomu, že Kokľajevove možnosti v premiestnení olympijskej činky ďaleko prevyšujú váhu súkolia, on – ani nikto ďalší – neohrabané bremeno jedným plynulým pohybom na hrudník nedvihol.

Na Arnold Strongman Classic pritom platí, že pri tzv. kontinentálnom premiestnení (na viacero dôb), je neprípustné položiť si os „činky“ na sponu opasku. Pretekári sa preto snažili vyložiť si najprv súkolie na brucho, pričom sa často dostávali do výrazného záklonu. Neraz pri tom prizerajúcim sa divákom behal až mráz po chrbte. Obzvlášť v momente, keď sa Poundstone s 208 kilami na polceste k hrudníku ocitol temer v 90° záklone. Zostáva len dúfať, že sa mu medzistavcové platničky sa za to raz nepoďakujú…

(Sumár úvodnej disciplíny sprostredkováva tento záznam.)

NASTUPUJE JENKINS

Jeho chvíľa nastala s druhou disciplínou – s premiestnením a výrazom 116 kg vážiacej jednoručky. To, že mu tento test sily vyslovene sedí, dokázal Mike Jenkins už vlani víťaznými 8 opakovaniami so 110-kilovou činkou.

Teraz ich s ťažšou jednoručkou zvládol v limite poldruha minúty sedem a opäť vyhral. Ťažil pri tom najmä z výbornej dynamiky a schopnosti prekvapivo pohotovo fixovať neohrabanú jednoručkou nad hlavou. S tým mal, naopak, prekvapujúco problém Savickas, ktorý činku síce dostal nad hlavu niekoľkokrát, no iba raz ju udržal vo vystretej paži dostatočne dlho na to, aby mu mohol byť uznaný platný pokus. (V príprave pritom hravo zvládal i 120-kilovú jednoručku…)

V tejto disciplíne sa tak pred neho dostali nielen Shaw (5), Poundstone (4) a Kokľajev (3), ale i Burke, čo by očakával naozaj len málokto. Pozoruhodné je i to, že Shaw absolvoval všetky opakovania od pleca nad hlavu len ľavačkou, aby šetril poranenú pravú pažu. (Záznam disciplíny TU.)

Po úvodnom dni zápolení tak najvyššie priečky obsadili borci, o ktorých by to dopredu predpokladal len málokto. Pokiaľ by po minuloročnom skvelom výkone niekto trebárs i utrafil ako lídra Jenkinsa (17,5 bodu), Burkeho (15,5) by na druhé miesto tipoval sotvakto. A čo predsúťažní favoriti? Poundstone s 15 bodmi zaujímal priebežné 3. miesto – poldruha bodu pred Savickasom, ktorý sa delil o 4. priečku s Kokľajevom. Obhajujúci šampión Brian Shaw, ktorý sa v príprave údajne dostal do životne formy, skĺzol v zápise prvého dňa až na 5. miesto. Súťaž tak nabrala nečakaný smer.

A prekvapeniam nemal byť koniec ani počas druhého dňa zápolení. Zrejme najšokujúcejšia chvíľa nastal hneď na úvod – pri dvíhaní klady od hrudníka (respektíve zo stojanov, nastavených na úroveň kľúčnych kostí pretekára) nad hlavu. Na Arnold Sports Festivale premiérová disciplína dostala príznačný názov Austrian oak, čím reflektovala známu prezývku Arnolda Schwarzeneggera, duchovného otca prestížneho podujatia.

Priznám sa, že nie som zvyknutý vidieť Savickasa prehrávať akékoľvek súpažné tlakové disciplíny. Fenomenálneho Litovčana mám zafixovaného ako dokonalý tlakový stroj, ktorý dvíha pre iných nepredstaviteľné záťaže nad hlavu s nonšalanciou a temer čistou silu ramien a tricepsov, len s minimálnym prispením dolných končatín. (Napríklad ako pri tomto úspešnom pokuse o svetový rekord s 215 kg vážiacou kladou vo finále VSM 2011 v bosenskom Sarajeve.) Riadne ma teda zaskočilo, aké mal Big Z, ako ho fanúšikovia familiárne prezývajú, s touto disciplínou tentoraz problémy.

Pravda, organizátori zvolili na testovanie tlakovej sily naozaj impozantný prostriedok. Materiál na výrobu monštruóznej „klady“ v sebe kombinoval drevo a železo, pričom neohrabané bremeno uprostred s priemerom barelu sa po stranách ešte rozširovalo. Váha? Maličkosť – 205 kg! Savickas ho v časovom limite 90 sekúnd dvihol do vystretých paží raz. Úspešnému zdvihu pritom prechádzalo niekoľko nádejných pokusov, keď mu do narovnania lakťov chýbali milimetre. Keď sa mu to teda konečne podarilo, bolo na Litovčanovej tvári vidieť spokojný úsmev. Napokon, pred ním sa o to márne pokúšali Shaw i Poundstone a Savickas si v tej chvíli myslel, že má vyhraté.

To sa zmenilo, vo chvíli, keď ku klade nastúpil Jenkins, ktorý ju dynamicky vyrazil nad hlavu dvakrát. Natrápil sa pri tom znateľne menej ako Savickas! Žeby bolo na vine údajné zranenie chrbta, ktoré Big Z podľa nepotvrdených informácií istého ruskojazyčného fóra utrpel pri úvodnej disciplíne? (Mimochodom, vysvetľovalo by to aj jeho výpadok pri jednoručke.)

Pre zvyšok štartového poľa bola 205-kilová klada príliš a o poradí od tretieho miesta nadol tak rozhodoval počet opakovaní s ľahším 177-kilovým variantom: Shaw zvládol 7, Poundstone 6 a Kokľajev 5 opakovaní.

JÓGA A ZUMBA

Hoci sa mu nedarilo celkom podľa je predstáv, stále to však bol Zydrunas Savickas, mnohými považovaný za najsilnejšieho muža súčasnosti. A toho netreba nikdy brať na ľahkú váhu.

Diváci i súperi sa o tom mohli presvedčiť v disciplíne Hummer Tire Deadlift, čiže v mŕtvom ťahu s osou dlhou 427 cm, na ktorej ako závažia slúžia kolesá z terénneho automobilu Hummer.

S trhačkami Savickas s prehľadom potiahol 506 kg, vytvoril nový svetový rekord, pričom nenastúpil ani svoj záverečný tretí pokus.

Až za ním skončili Shaw (486 kg) a Poundstone (481 kg). Jenkins, ktorému táto disciplína už tradične nesedí, obsadil výkonom 421 kg siedme miesto.

Druhé miesto v klade a prvenstvo v mŕtvom ťahu tak Savickasa pred záverečnou disciplínou katapultovali do čela súťaže – s náskokom 2,5 bodu pred Jenkinsom, Poundstoneom a Shawom, ktorí mali zhodne po 30 bodov. O víťazovi tak mala rozhodnúť farmárska chôdza nahor po mierne stúpajúcej rampe so 400-kilovou konštrukciou.

Kým zvyšok súťaže sa konal na expe v priestoroch Greater Columbus Convention Centre, záverečná disciplína bola už tradične zaradená do finálového programu Arnold Classic v sále Veterans Memorial. Keďže organizátori tohto roku nepovolili trhačky, kľúčovým faktorom sa ukázala byť sila úchopu. Tá v Savickasovom prípade neobstala. Litovský superman v časovom limite 30 sekúnd ukrojil len 869 cm z 1098 cm merajúcej dráhy a skončil siedmy.

Shaw, ktorému sa okolo postihnutej paže medzičasom objavil obväz s ľadom, nedokázal kvôli zraneniu zabrať naplno a časom 14,06 sekundy obsadil 5. miesto. Priečky pred ním si v záverečnej disciplíne rozdelili Ortmayer (9,38 s), Shahlaei (7,91 s), Poundstone (7,56 s), najrýchlejší bol však Jenkins (7,42 s). (Záznam disciplíny TU.)

S troma prvenstvami v disciplínach sa tak prekvapujúcim, ale zaslúženým víťazom stal Mike Jenkins pred Derekom Poundstoneom a Zydrunasom Savickasom. Na otázku Arnold Schwarzeneggera (od ktorého spolu s finančnou prémiou 50 000 USD prebral aj sochu Louisa Cyra pre víťaza) ohľadne tajomstva jeho výkonnosti Jenkins odpovedal, že za to môže pravidelná ranná joga a večerná zumba. Je dobré vedieť, že šampión má zmysel pre humor. Snáď mu vydrží i po ďalších súťažiach nadchádzajúcej sezóny.

VÝSLEDKY: 1.Mike Jenkins 40 bodov, 2. Derek Poundstone (obaja USA) 39, 3. Zydrunas Savickas (Litva) 36,5, 4. Brian Shaw 36, 5. Mike Burke (obaja USA) 27,5, 6. Michail Kokľajev (Rusko) 26, 7. Laurence Shahlaei 22, 8. Terry Hollands (obaja Anglicko) 19, 9. Travis Ortmayer (USA) 15, 10. Hafthor Björnsson (Island) 13,5.