Tito Ortiz KO Chuck Liddell!!!
Chuck Liddell vs. Tito Ortiz po tretí krát??? Je to neuveriteľné. Je to šokujúce. Je to reálne! Dve legendy svetového MMA ktorí výrazne pomohli popularizovať MMA a zviditeľniť UFC, dvaja členovia siene slávy UFC a zároveň už veteráni (Liddell má 48 rokov, Ortiz 43) sa opäť stretli v ringu po tretí krát. Proti sebe nastúpia 14 rokov od prvého vzájomného zápasu, aby ukončili trilógiu ich vzájomnej rivality. Doteraz dvakrát zvíťazil Chuck Liddell svojím typickým brutálnym KO a sľuboval to zopakovať. „Nikdy ma neprestane baviť mlátiť Tita“ povedal Chuck pred zápasom.
Trilógia Chuck Liddell vs. Tito Ortiz
V prvom zápase v UFC 2004 zvíťazil Chuck Liddell
Medzi oboma zápasníkmi vždy bola odveká rivalita. Aj v ich poslednom (nikdy nehovor nikdy – obzvlášť po dnešku) zápase tomu nebolo inak. Kedysi však začínali spolu, trénovali spolu a Chuck Liddell spával u Tita na gauči počas tréningových príprav, čo Tito Ortiz vždy spomína ako svoju dobrosrdečnosť, ktorú Lidell zneužil. Chuck Liddell však tvrdí, že Tito informácie skresluje a klame, keďže síce u neho býval počas tréningovej prípravy, ale nebol na to odkázaný, keďže mal svoj dom.
Legendárni zápasníci sa spolu stretli prvý krát v roku 2004, potom v roku 2006 a tretí krát v 2018. Už nie pod organizáciou UFC ako kedysi, kde obaja kraľovali „light-heavyweight“ divízii. Tentokrát pod promotérskym tímom legendárneho boxera Oscar De La Hoya – „Golden Boy Promotion“.
Chuck „The Iceman“ Liddell
Typická víťazná póza Chuck Liddell
Jedna z najvýraznejších postáv MMA histórie. Do sveta UFC vstúpil v roku 1998 (UFC 17) a do druhého zápasu s Tito Ortizom pomerne suverénne valcoval kohokoľvek, kto sa mu postavil. Z 23 zápasov mal iba 3 prehry. Vytvoril rekord 7 KO súperov v rade za sebou, porazil veľké mená (momentálne už tiež legendy) UFC – Jeff Monson, Kevin Randleman, Vitor Belfort, Renato Sobral, Alistar Overeem, Randy Couture (až 2x!), Wanderlei Silva a samozrejme Tito Ortiz (tiež 2x).
Bol typickým svojim jedinečným štýlom boja – dominoval v postoji ale bolo veľmi ťažké ho stiahnúť na zem vďaka perfektnej obrane proti „takedown“, mal vynikajúcu prácu nôh, tvrdé, rýchle a presné rany, ktoré občas obohatil kopmi a ruky pomerne nízko a od seba, čo súperov nabádalo do útoku na nekrytú hlavu. Vďaka svojej rýchlosti a precíznosti však Chuck málokedy našiel premožiteľa.
Jeho „spanilú“ jazdu plnú zaujímavých zápasov, nekompromisných KO a legendárnych súperov prerušil ďalší veľký zápasník – Quinton Jackson v roku 2007 (o ich vzájomnej rivalite by sa dalo tiež veľa rozprávať), čo mnohí považujú za zápas, ktorý ukončil kariéru Chuck Lidella. Nebol to jeho posledný zápas, po ňom mal ešte ďalších 5, z ktorých však vyhral iba jeden (porazil Wanderlei Silva na body). V ostatných zápasoch dostal buď KO alebo TKO.
Pozri si jeho „highlights“ video, je to strhujúce sledovanie
Tito „The Hunington Beach Boy“ Ortiz
Tito Ortiz bol obávaným súperom
Tito Ortiz vstúpil do UFC v roku 1997 (UFC 13) a podobne ako Chuck Liddell valcoval súperov ako na bežiacom páse. Vo svojej ére patril medzi obávaných zápasníkov, porazil mená ako Ken Shamrock, Wanderlei Silva, Vitor Belfort, Forrest Griffin a v roku 2017 aj Chael Sonnen v organizácii Bellator.
Jeho suverénna „jazda“ sa zasravila 2. zápasom s Liddellom (TKO v 3. kole), potom už z 12 zápasov dokázal vyhrať iba 4. Že ešte nepatrí do „starého železa“ dokázal v spomínanom zápase s Chael Sonnen, kedy ho uškrtil spôsobom „rear-naked choke“ už po 2 minútach zápasu a práve včerajším zápasom, kedy KO svojho večného rivala Liddella rovnakým spôsobom ako zvykol ukončiť on jeho – tvrdými ranami rovno do hlavy.
Jeho zápasnícky základ a tvrdé rany sú základom jeho bojového štýlu, väčšinou súpera sťahoval na zem, kde ho ukončil TKO alebo „submission“.
Do tretice všetko dobré
Vyhrať nad Liddellom sa podarilo Ortizovi až teraz. Hoci sa Chuck Liddell vyjadroval, že vidí Titovi v očiach, že sa bojí a „nikdy ho neprestane baviť mlátiť Tita“, od začiatku zápasu to vyzeralo, že Tito má navrch. Chuck Liddell pôsobil pomalým dojmom a väčšinou ustupoval agresívnejšiemu Ortizovi. Stále som však čakal, že Chuck každú chvíľu rozbehne svoju pästnú mašinu no nestalo sa. Pôsobil pomalým dojmom, v zápase bolo viacero situácií, kedy mohol ísť do protiútoku ako „za starých čias“ ale nestalo sa tak. Bojoval svojim typickým spôsobom a stále som čakal, že tam vyletí povestná pravačka a znenazdajky ukončí Tita. Nasledoval však opačný scenár.
Tito neustále tlačil na súpera, dohnal ho až blízko ku klietke, kde pár dobre mierenými ranami ukončil vzájomnú trilógiu svojim prvým víťazstvom. Zápas rozhodol rovnakým spôsobom ako zvykol ukončiť Liddell jeho.
Napriek tomu, že šampióni sú dávno za zenitom, predviedli vynikajúci zápas. Žiadne dlhosiahle výmeny v postoji bez výrazných šancí alebo „váľanie sa po zemi“ po celý čas. To, čo sme u nich poznali sa zopakovalo. Priama konfrontáci, tvrdé výmeny, KO.
Legendy zostanú legendami a nesklamali ani v tomto zápase. Priznám sa, neveril som, že zápas bude mať úroveň a kvalitu bývalej slávy, ale podarilo. Mne sa zápas dvoch „vyslúžilých“ hviezd pozeral oveľa lepšie, ako mnohé súčasné nudné zápasy „top zápasníkov“, kde ani neviem určiť, kto vlastne dominuje.
Chuck Liddell vs. Tito Ortiz #1 (UFC 47, rok 2004)
(nižšia kvalita videa, predsa len je to už 14 rokov)
