Šport verzus chrípka

Väčšina z vás, ktorým pravidelný pohyb prirástol k srdcu, sa zrejme už neraz ocitla v takejto situácii. Necítite sa dobre, pobolieva vás hlava, máte upchatý nos a škrabe vás v krku. Súčasne však máte pocit, že by ste zvládli nejaké tie kilometre, alebo série v posilovni. Ako sa v takejto situácii zachovať? Musíte takémuto pokušeniu odolať, alebo si predsa len môžete ísť zašportovať?

Kým pri ochorení so zreteľnými príznakmi, kedy sa postihnutý cíti veľmi zle a ani ho nenepadne uvažovať o športovaní, je situácia jednoznačná, pri ľahkom priebehu infekcie respiračného systému nie je rozhodovanie až také jednoduché. Výkonný športovec sa obáva nesplnenia tréningového plánu a stagnácie výkonnosti, pohybovo aktívny jedinec zase nechce prísť o príjemný zážitok z tenisu, squashu, tréningu v posilovni či inej obľúbenej aktivity.

Skúsenosti ukazujú, že v prípade ľahkých foriem (prechladnutie) môže mať pohybová aktivita priaznivé účinky. Uvoľní upchatý nos, zmierni nepríjemný pocit „ťažkej hlavy“, podporí odkašliavanie a prečistí dýchacie cesty bez toho, aby sa zhoršil priebeh prechladnutia prípadne predĺžila dĺžka jeho trvania. Deje sa tak pravdepodobne pôsobením katecholamínov a beta-endorfínov, ktorých hladina sa pri svalovej práci mierne zvyšuje. Beta-endorfíny môžu prispievať aj k zlepšeniu subjektívnych pocitov, tak ako to býva za normálnych okolností.

Z praktického hľadiska je však často problém rozlíšiť medzi ľahkou formou, kedy športovanie môže pôsobiť priaznivo a ochorením, pri ktorom je telesné zaťaženie nevhodné, či dokonca nebezpečné.

Ak teda máte pocit, že by vám pohyb mohol pomôcť, alebo sa neviete vyrovnať s myšlienkou, že vynecháte tréning, všimnite si v prvom rade bližšie príznaky. Ak sú lokalizované „nad krkom“, (upchatý nos, kýchanie, pocit ťažkej hlavy, škrabanie, prípadne bolesti v krku), priemerná telesná námaha by nemala viesť k ich zhoršeniu. Aj tak je však namieste opatrnosť. Zaťaženie by na začiatku malo byť iba mierne (približne polovičná intenzita). Ak sa po 10 minútach cítite lepšie, môžete úsilie mierne zvýšiť a tréning dokončiť. V opačnom prípade treba zachovať zdravý rozum a zaťaženie prerušiť.

Tréning treba každopádne odložiť, ak sú príznaky ochorenia lokalizované aj „pod krkom“. K takýmto prejavom patria najmä svalové bolesti (pocit rozlámanosti), triaška, dráždivý kašeľ, zvýšená teplota, zvracanie či hnačka. Telesná námaha v takomto stave prinajmenšom zvýrazní subjektívne symptómy a prehĺbi dehydratáciu. Závažnejšie je však zbytočné zvýšenie rizika postihnutia srdcového svalu, tzv. myokarditídy, ktorá môže mať závažné, v extrémnom prípade až fatálne následky. V takejto situácii si treba položiť otázku, či takéto „športovanie nasilu“ má skutočne nejaký zmysel. Či treba organizmus, ktorý bojuje s infekciou, ešte viac stresovať telesným zaťažením. Môže byť tréning v takomto stave natoľko kvalitný, aby viedol k pozitívnym adaptačným zmenám, predovšetkým, ak sú v dôsledku oslabenia organizmu sťažené už samotné východiskové podmienky pre procesy regenerácie?

Ak na niekoľko dní vynecháte tréning, určite to neznamená koniec sveta. Naopak, lepším riešením v takomto prípade je poskytnúť organizmu dostatočný čas na regeneráciu, než ho „doraziť“ náročným zaťažením v stave oslabenia a dostať ho do stavu, z ktorého sa bude zotavovať ďalšie cenné dni či týždne.

K športovaniu sa po respiračnej infekcii s ťažším, horúčkovým priebehom možno vrátiť až po úplnom odoznení príznakov. Jestvujú aj konzervatívnejšie názory, podľa ktorých by sa doba rekonvalescencie mala predĺžiť o každý deň ochorenia, v ktorom horúčky presiahli 38 stupňov C.

Pri rozhodovaní, či s akútnou respiračnou infekciou športovať alebo nie, treba brať do úvahy aj ďalší faktor, a síce riziko šírenia infekcie. Predovšetkým v kolektívnych športoch je rozumnejšie zostať po dobu infekcie v izolácii.

Pri ľahších formách, kedy postihnutý zostáva v kolektíve, treba vo zvýšenej miere dbať na dodržiavanie hygienických zásad, ako je používanie vreckovky pri kašľaní a kýchaní, časté umývanie rúk, používanie vlastných fliaš a pohárov s nápojmi a vlastných uterákov.

Preventívne je možné uvažovať o očkovaní proti chrípke. Hlavný problém účinnej imunizácie pri chrípke spočíva v značnej variabilite jej pôvodcu. Účinná býva spravidla iba vakcína, pripravená s pomocou vírusu spôsobujúceho práve prebiehajúcu epidémiu. Očkovanie starými vakcínami nechráni proti aktuálnemu vírusu, takisto ako očkovanie aktuálnou vakcínou nezaručuje imunitu do budúcna.

V minulosti často propagované podávanie polyvalentných protilátok vo forme ľudského gamaglobulínu má pochybnú účinnosť, aj keď sa ešte stále používa.

Určité preventívne účinky možno očakávať aj od užívania antioxidantov. U intenzívne trénujúcich vytrvalcov, u ktorých je bežné niekoľkohodinové zhoršenie imunitných parametrov a zodpovedajúce zvýšenie rizika ochorenia prakticky po každom tréningu, znižovalo užívanie kombinácie vitamínu C (500 mg denne), vitamínu E (100 mg) a betakaroténu (25 000 m. j.) významne výskyt respiračných infekcií v období náročného tréningu. Masívne dávky vitamínu C patria k zaužívaným liečebným prostriedkom respiračných ochorení z prechladnutia. Treba však povedať, že ich skutočný účinok na samotný priebeh a trvanie ochorenia pri rozvinutej infekcii nebol preukázaný.