Psychológia športu. Zlyhaním k úspechu
„Ak chceš uspieť rýchlejšie, musíš zvýšiť počet zlyhaní.“
Hoci na to často zabúdame, zlyhania neodmysliteľne patria k životu. Žiaden človek v histórii nedokázal všetko hneď a správne. Práve naopak, tí najvýznamnejší ľudia, ktorí dokázali výnimočné veci, zlyhali mnohokrát – často fatálne. Práve schopnosť poučiť sa a pokračovať silnejší ich oddelila od väčšiny. Prečítaj si ďalší článok zo sekcie psychológia športu.
Arnold hovorieval, že veľa vecí o živote sa naučil v kulturistike. Tvrdá práca, disciplína, vytrvalosť. To všetko vedie k úspechu v športe i mimo neho. Presne tak je to aj so zlyhaniami. Sú súčasťou života aj tréningu.
Väčšina ľudí berie zlyhanie ako nepríjemnosť, konečné štádium a trvalý stav. Snažia sa mu vyhnúť. Čím väčšie veci však chcú dokázať, tým je riziko zlyhania väčšie, a preto to často ani neskúsia.
„Víťazi sa nikdy nevzdávajú; kto sa vzdá, nikdy nezvíťazí.“ Vince Lombardy
Psychológia športu. Boris Valihora Prekop. Foto: Tomáš Thuringer
Chybná výchova???
Pravda je taká, že pri narodení sme boli bezmocní a nevedeli sme nič, iba jesť a spať. A samozrejme kakať do plienok. Všetko, čo vieme teraz, je výsledkom učenia, skúšania, hľadania a objavovania. Koľkokrát sme spadli, než sme sa naučili chodiť? Nespočetne veľakrát. Niektoré pády boli malé, pri ďalších sme si možno rozbili kolená a zopár sa takmer skončilo tragicky. Výsledkom však je, že vieme chodiť, dokonca aj behať, skákať, korčuľovať, bicyklovať a, samozrejme, cvičiť. Je to pre nás také prirodzené, že sme úplne zabudli, koľkokrát sme pri našich pokusoch chodiť spadli a práve vďaka týmto pádom teraz vieme chodiť. Teda… nie vďaka pádom. Vďaka tomu, že sme vždy vstali a skúsili to znovu.
Ako deti nevidíme žiadne riziká. Celý život je pre nás jedno veľké dobrodružstvo. Keď sa nám niečo nepodarí, pokúšame sa o to ďalej. Nemáme z toho strach, ani sa necítime trápne. Spoločnosť nás však učí, že padať nie je správne. „Zase si spadol!“ „Pozri sa, ako vyzeráš!“ „Nerob to, spadneš!“ A keď už spadneme, počujeme výčitku, „hovoril som ti, že spadneš!“ Niekedy nás rodičia trochu strašia, aby sme sa nepokúšali o nebezpečné veci. Učíme sa teda vyhýbať sa zlyhaniu, lebo nám hrozí zranenie, zašpiníme sa alebo to bude jednoducho trapas. Najhoršie je, že mnohokrát nám nehrozí takmer nič, ale strach zo zlyhania je väčší ako túžba niečo dokázať.
„Najhoršie je, že mnohokrát nám nehrozí takmer nič, ale strach zo zlyhania je väčší ako túžba niečo dokázať.“
Zlyhanie v športe
Pri posilňovaní má zlyhanie iný význam. V tomto kontexte jasne chápeme, že je neoddeliteľnou súčasťou tréningového procesu. Skúšame posúvať svoje hranice a nevyhnutne narazíme na bod zlyhania. Špeciálnymi tréningovými metódami dokážeme ísť dokonca až za hranicu zlyhania najmä preto, aby sme sa neskôr vrátili silnejší. Naše telo musí zlyhať, aby mohlo napredovať. Kým v tréningu sa to zdá samozrejmé, v živote často fungujeme opačne.
Keď sa pokúšame o niečo, čo sme ešte nedokázali, mnohokrát sa najviac sústredíme na zlyhanie. Čo ak sa to nepodarí? To bude trapas. Čo si o mne ostatní pomyslia? Pritom by sme mali svoju pozornosť zamerať na výsledok a nespustiť z neho oči.
Arnold vo svojom legendárnom príhovore študentom na University of Houston zdôraznil jedno zo železných pravidiel úspechu: „Čokoľvek robíte, nebojte sa zlyhania. V mojej kariére bolo veľa zlyhaní a ľudia mi hovorili, že sa to nedá, že to nedokážem a robím hlúposť. Nemôžete vždy vyhrať, ale nebojte sa zlyhania.“ V inom rozhovore povedal: „Ľudia poznajú najmä moje víťazstvá, ale na svojej ceste som zlyhal veľakrát. V športe, v hereckej kariére aj v živote…“
Všimni si, že nakoniec si aj tak všetci pamätajú iba výsledok. Na tie pády sa zabudne. Preto čokoľvek v živote robíš alebo plánuješ, rátaj s prekážkami a so zlyhaniami. Sú súčasťou našej cesty. Bolo by hlúpe spoliehať sa na to, že všetko pôjde hladko a rýchlo. My, ľudia, hoci sme najinteligentnejší tvor na zemi, často rozmýšľame hlúpo. Keď sa nám niečo nepodarí, nadávame, plačeme a necháme sa odradiť. Nechceme zlyhať, veď to predsa nie je správne. Alebo je?
Psychológia športu
Legendárny basketbalista Michael Jordan na tému zlyhania povedal: „Netrafil som vyše 9000 košov, prehral som viac ako 300 zápasov. Dvadsaťšesť krát som mohol zmeniť výsledok zápasu ale netrafil som. Zlyhal som znovu a znovu. A preto som uspel.“
Ak sa vopred sústredíš na svoj cieľ a nie na prekážky, uspeješ. To si píš! Je to zákon prírody. Pri rysovačke sa ti určite stane, že nedodržíš stravu na sto percent alebo vynecháš tréning. Ak sa to stane, nezúfaj. Vráť sa späť na svoju cestu a pokračuj ďalej. Nesústreď sa na svoje zlyhanie, ale na cieľ, ktorý máš pred sebou. A priprav sa na ďalšie zlyhanie. A ďalšie. Neskôr sa naučíš, že každý pád je vlastne krok vpred – pokiaľ sa z neho dokážeš poučiť a pokračovať. Čím viac sa budeš sústrediť na svoj cieľ, tým rýchlejšie sa k nemu dostaneš. Ak však budeš príliš veľa času venovať zlyhaniam, budeš zlyhávať.
Nepochop ma zle. Zlyhanie je naozaj negatívna vec. Tie však tiež patria do života. Boli, sú aj budú. Treba sa s nimi vyrovnať. Najlepší spôsob je poučiť sa a byť silnejší. Rovnako, ako tvoje telo zosilnie po ťažkom tréningu, aj tvoj charakter sa zocelí po zlyhaniach v živote. Podmienkou je, že musíš skúsiť vstať o jedenkrát viac, ako si spadol.
