Čo robiť, keď bolí rameno?
Problémy s ramenom sú nielen nepríjemné a otravné, ale môžu viesť k chronickým bolestiam a obmedzeniu hybnosti. Poskytneme vám návod, ako si s nimi poradiť.
Krátky pocit nepríjemného natiahnutia v oblasti ramena pri plávaní motýlika alebo hlasité prasknutie pri tlaku – takéto problémy s háklivým ramenom poznajú mnohí športovci. Aj keď nie každé prasknutie alebo ťahanie v oblasti ramena automaticky znamená poranenie, väčšina rekreačných športovcov až príliš dlho ignoruje varovné signály organizmu. K lekárovi idú až vtedy, keď sú už bolesti neznesiteľné. Odborník na rameno, profesor Daniel Briem z Univerzitnej kliniky v Hamburgu, varuje pred ľahkovážnym zachádzaním s týmto komplikovaným kĺbom ľudského organizmu: „Závažné problémy sa veľmi často rozvíjajú postupne. Kto ide k lekárovi neskoro, riskuje ťažké poškodenie s následkami.“
Problémy s ramenom sa spravidla rozvíjajú v priebehu dlhšie trvajúceho obdobia a bývajú výsledkom častých drobných poranení. Poškodenia vnútorných štruktúr ramena sa rokmi postupne zbierajú, až dospejú do štádia, že štruktúry nie sú schopné vzniknuté poškodenia kompenzovať. Predovšetkým siloví športovci majú veľmi často problémy s ramenami, pretože stabilizačné hlboké svaly (svaly rotačnej manžety) sú v nerovnováhe s ostatnými, neraz veľmi rozvinutými svalmi hrudníka a hornej časti ramien. „Takýmto spôsobom vzniká v priebehu kratšieho alebo dlhšieho času takzvané funkčné „priškripnutie“ (syndróm zúženého tunela), teda mechanické dráždenie, ktoré vedie k poškodeniu rotátorovej manžety z preťaženia,“ dodáva profesor Briem.
Stabilnejší ramenný kĺb možno dosiahnuť prostredníctvom alternatívneho tréningu s váhou vlastného tela, napríklad cvičením freeletics a ďalšími. Briem hovorí: „Tréning s váhou vlastného tela stimuluje a rozvíja celkový pohybový aparát. Zaručuje lepšiu stabilitu trupu, takže prípadné svalové dysbalancie sa môžu kompenzovať lepšie a účinnejšie.“
Čo sa týka výskytu športových poranení, rameno je na treťom mieste hneď za kolenom a členkovým kĺbom. Daniel Briem radí všetkým športovcom – najmä však tým, ktorí sa intenzívne venujú rozvoju silových schopností – aby v prípade objavenia sa ťažkostí s ramenom čo najskôr vyhľadali lekára. Ten stanoví diagnózu a odporučí konkrétne terapeutické postupy.
TRI NAJČASTEJŠIE PORANENIA RAMENNÉHO KĹBU
SYNDRÓM „PRIŠKRIPNUTIA“ (INPINGEMENT)
Symptómy: Bolesti pri dvíhaní hornej končatiny do strán. Často aj úplne jednoduché pohyby každodenného života, akými je napríklad obliekanie si trička, predstavujú tortúru.
Problém: Ťažkosti, prípadne bolesti, keď sú mäkké časti ramenného kĺbu stláčané kosťami v oblasti ramenného kĺbu. Môže pritom dôjsť k degeneratívnym zmenám a vzniku zápalového procesu. Ramenný kĺb má obmedzený rozsah pohybu a jeho funkcia je narušená.
Diagnóza: Stanovená na základe typických ťažkostí a jednoduchého fyzikálneho vyšetrenia.
Terapia: Najprv konzervatívna terapia za pomoci liekov a fyzioterapie. Ak nedochádza k zlepšeniu, prípadne sú prítomné štrukturálne príčiny (zápal ťahových vačkov alebo skostnatenie mäkkých štruktúr v oblasti ramena), je treba zvážiť operačný zákrok.
ROZTRHNUTIE ALEBO NATRHNUTIE SVALOV ROTÁTOROVEJ MANŽETY
Symptómy: Bolesti pri bočných pohyboch hornej končatiny a pri manipulácii s hornou končatinou nad hlavou. Často prítomná bolestivosť aj v noci, ak človek leží na postihnutej strane.
Problém: Svaly dôležité pre funkciu ramenného kĺbu sa spájajú s ramennou kosťou prostredníctvom viacerých šliach. Manžeta rotátorovej manžety sa môže roztrhnúť napríklad pri športovom úraze. Spravidla však bola šľacha už pred úrazom chorobne zmenená a oslabená (napríklad opakovanými drobnými natrhnutiami).
Diagnóza: Klinické vyšetrenie s využitím viacerých funkčných testov. Ako doplnkové vyšetrenie röntgen, ultrazvuk alebo nukleárna magnetická rezonancia.
Terapia: V závislosti od intenzity bolesti a obmedzenia aktivít každodenného života, prípadne športu, nasleduje buď konzervatívna liečba (fyzioterapia a užívanie medikamentov) alebo operácia.
PORANENIE RAMENNÉHO KĹBU
Symptómy: Bolesti pri odďaľovaní ramena od tela a z toho vyplývajúce šetriace držanie. K tomuto poranenie dochádza často pri páde na vystretú hornú končatinu.
Problém: Opuch, na pohmat bolestivý, okraj lopatky je zvýšený.
Diagnóza: Klinické vyšetrenie s röntgenovou snímkou musí najskôr vylúčiť poranenie kosti, potom sa vykonávajú porovnávacie snímky oboch kĺbov pod zaťažením. Rozsah rozdielu poukazuje na stupeň poškodenia (od prvého po šiesty).
Terapia: Pri prvom a druhom stupni sa odporúča konzervatívna liečba. Rameno sa na jeden týždeň znehybní do šetriacej polohy, potom sa začína so zdravotnou gymnastikou. Pri treťom a štvrtom stupni je vyššia pravdepodobnosť nutnosti operácie.
Autor článku Prof. MUDr. DANIEL BRIEM je špecialistom na zranenia ramenného kĺbu. Jeho rady preložil odborný poradca M&F Prof. MUDr. DUŠAN HAMAR, PhD.
ilustračné foto: BOB GARDNER
