Vytlačiť
 

banner_blog_visny_copy.jpg

Spomienka na môjho kamaráta Ľuda Majora...

7. 10. 2016

Jedna z najneočakávanejších a najšokujúcejších správ v mojom živote prišla v sobotu podvečer 10. septembra tohto roku (2016). Najprv krátka poznámka na Facebooku M&F, v ktorej sa jeden čitateľ pýtal, či je to pravda, že nás opustil Ľudo Major. Potom popieranie a hľadanie. Bohužiaľ, bola to pravda. Malá iskierka nádeje, že je to nejaký omyl, bola veľmi rýchlo zahasená...

So slzami v očiach mi hlavou prebehlo, ako mi vo štvrtok napísal mail, že sa vrátili z dovolenky a pripojil niekoľko fotiek – a najmä sa popýšil jeho milovanou malou vnučkou Miou. Písal mi, ako sa pripravuje na jeho už 24. Olympiu do Las Vegas, odlieta v utorok. A lúčil sa so mnou s tým, že sa už teší na naše stretnutie o necelé dva týždne v Prahe na 5. ročníku EVLS (30. 9. – 1. 10), a o deň skôr na stretnutie veteránov kulturistiky a silových športov, ktoré organizoval v Prahe už po 20-krát Zdeněk Král. Ja som mu v piatok, deň pred osudnou sobotou, zaželal mailom „bon voyage“, veľa dobrých fotiek a zaujímavé zážitky na Olympia Weekende do jeho reportáží.

Ale neúprosný osud rozhodol inak. V Las Vegas, v hľadisku Orleans Areny, stolička číslo 11 s jeho menom bola počas celého Olympia Weekendu obsadená len krásnou kyticou kvetov.

Ludo 2015 a Olympia 2016
Ľudo v plnom očakávaní pred finále Mr.Olympia 2015 a o rok neskôr len jeho opustená stolička. (foto: JURAJ VIŠNÝ a Eastlabs.sk)


V Prahe na jubilejnom dvadsiatom stretnutí veteránov sme si uctili Ľudovu pamiatku minútou ticha a muzikálová speváčka Jitka Osičková zaspievala pieseň Voskovca a Wericha „Život je jen náhoda“ – boli to veľmi dojímavé momenty.

V sobotu večer – medzi finálovými súťažami EVLS – sa mi dostalo nesmiernej pocty; usporiadatelia ma požiadali, aby som sa pár slovami rozlúčil s Ľudom. Keď ma moderátor Michal Dusík uviedol a na javisku nado mnou – na obrovskej obrazovke – premietali množstvo fotiek Ľuda Majora z rôznych období, ešte aj v spoločnosti s mnohými jemu blízkymi ľuďmi, musím sa priznať, že som mal slzy v očiach.

EVLS spomienka na Luda 2016

Veľká vďaka usporiadateľom EVLS 2016, že zorganizovali takú peknú rozlúčku s naším Ľudom Majorom. (foto: ZDENĚK DRYÁK a EVLS.com)


Neviem, čo som v tom rozrušení povedal o našom vyše štvrťstoročnom priateľstve, ale jedno si pamätám: hovoril som, že Ľudo bol od začiatku svojej činnosti športový novinár nielen telom a dušou, ale ešte aj srdcom. Vo všetkom, čo robil, bola podľa mňa jeho životným mottom maximálna objektivita, a k tomu perfekcionizmus, aby výsledok bol vždy prinajmenej na 110 %. Už len tieto dve vlastnosti ho robia skoro nenahraditeľným a keď sa k tomu pridajú vždy pozitívne ľudské vzťahy a láska k práci, je to obrovská strata pre blízkych aj kolegov...

Potom sme si s vyše päťtisícovým obecenstvom v hľadisku spomienkovou minutou ticha uctili jeho pamiatku a v duchu vyslovili vďaku za to, čo všetko urobil počas posledného polstoročia pre kulturistiku a silové športy, až do svojho posledného dychu v osudnú sobotu na ceste do svojho fitka. Bola to veľmi pôsobivá a dôstojná rozlúčka so zakladateľom, vydavateľom, šéfredaktorom a doslova s dušou redakcie nášho „maskláča“, ktorý vyšiel za jeho pôsobenia 310-krát.

Ale teraz si trochu pospomínam na naše priateľstvo s Ľudom, a to od začiatku.

V mojich, a nielen v mojich, najlepších „zlatých 60. rokoch“ ako ich nazval Juraj Šebo vo svojej úspešnej knihe, som s mojou rodinou po potlačení nádejnej Pražskej jari v auguste 1968 opustil našu vlasť, a usadil sa v demokratickom a neutrálnom Švajčiarsku. Vtedy sme viacerí, ktorí sme výraznejšie pôsobili na kulturistickej scéne v Československu – či už ako pretekári, tréneri, alebo aj ako prispievatelia v časopisoch Štart, Tréner a cvičiteľ a podobne – odišli do ďalekej cudziny. Ale už rok pred tým prišiel do Bratislavy študovať žurnalistiku vysoký a vyšportovaný mladík z cca. 200 km vzdialenej obce Sečianky v okrese Veľký Krtíš v Banskobystrickom kraji.

Neviem, či to bol osud, alebo ako by som to nazval, ale dá sa povedať, že to bola perfektná výmena stráží a veľký prínos v pokračovaní propagácie kulturistiky u nás. Tento vyšportovaný mladík už 5 rokov cvičil s činkami vďaka filmu Romulus a Remus, od začiatku sa mu páčili kulturisti s estetickou, symetrickou postavou, ako bol Steve Reeves, a tomu trendu ostal verný po celý svoj život. Už ako mladý chalan začal prispievať do rôznych periodík so športovou tematikou a od roku 1969 do rubriky o kulturistike v športovom mesačníku Tréner a cvičiteľ.

Postupne získal kvalifikáciu trénera a rozhodcu kulturistiky, a dlhé roky moderoval u nás rôzne kulturistické akcie i propagačné a exhibičné vystúpenia.

Ludo 1972 01
Ľudo Major začiatkom 70. rokov aj úspešne súťažil. (foto: archív M&F)


Už v roku 1969 ho prijali do popredného bratislavského oddielu TJ Vinohrady, v roku 1970 sa stal predsedom oddielu a súčasne trénerom. Vo funkciách pôsobil až do roku 1982 a za ten čas vychoval mnoho úspešných pretekárov, medzi nimi aj majstrov Slovenska a Československa. Dokonca jeho zverenec Jozef Grolmus sa po emigrácii do Nemecka stal majstrom sveta a bol 10. na Mr. Olympia 1985.

Ľudo v rokoch 1970 až 1973 vyhral niekoľko pohárových súťaži v kulturistike, a v roku 1972 bol víťazom československého rebríčka mužov v kategórii nad 175 cm.

 1970 a 1975
Ľudo Major stál viackrát na stupňoch víťazov. (foto: archív M&F)


Tejto činnosti sa venoval počas štúdia žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, ktoré úspešne ukončil v roku 1972 a v roku 1987 získal doktorát. Od roku 1973 začal pracovať ako odborný redaktor a neskôr ako vedúci oddelenia športov v denníku Šport až do roku 1990, a pracovne sa zúčastnil ako reportér na dvoch letných olympiádach a na viacerých majstrovstvách Európy a sveta.

To sú naozaj len v krátkosti Ľudove úspešné roky a jeho činnosť. Kto si o tom chce prečítať podrobnejšie, linky k článkom o ňom sú na konci tohto blogu.

Koncom roku 1989, kedy prišlo u nás k veľkým spoločenským zmenám a nastala reálna možnosť pre odvážnych založiť firmy a podnikať, Ľudo si to premyslel a stal sa jedným z nich. Po nadobudnutí partnera a sponzora sa vrhol do uskutočňovania svojho dlhoročného sna: odborným časopisom pomáhať a pozitívne ovplyvňovať veľkú rodinu silových športov, kulturistiky a neskoršie aj fitnessu, teda aj náš tzv. „životný štýl“. Už koncom roku 1990 vďaka Ľudovi Majorovi, zakladateľovi, vydavateľovi a súčasne šéfredaktorovi v jednej osobe, vznikol mesačník FIT-plus.

V lete 1991 prišiel do Československa na oficiálnu návštevu Ben Weider, prezident IFBB, s osobným asistentom Rafaelom Santonjom a usporiadali konkurz na licenciu časopisu MUSCLE&FITNESS. Ľudo sa tiež zúčastnil na pohovore a predstavil už vydané čísla FIT-plusu, a zrejme dobre obstál, lebo konkurz vyhral. Od januára 1992 zmenil FIT-plus názov na MUSCLE&FITNESS – Czech&Slovak Edition.

Ludo a osobnosti IFBB 1
Ľudo so svojou sympatickou osobnosťou mal nielen dobré kontakty, ale aj veľa priateľov.  Vľavo Ľudo a Joe Weider, vpravo Ľudo a súčasný prezident IFBB Rafael Santonja. (foto: archív ĽUDOVÍTA  MAJORA)


Počas vyššie spomínaných rokov som žil s mojou rodinou v našej druhej domovine pri Zürišskom jazere, a až na jar v roku 1989, po skoro 21 rokoch, som sa prvýkrát odvážil na cestu do mojej vlasti, po „exile“ v demokratickom a slobodnom štáte. Prečo nie skôr? Po našom „úteku“ v septembri 1968 a predĺžení pobytu v cudzine o tri mesiace sme ostali natrvalo vo Švajčiarsku. Situácia v ČSSR sa nezlepšovala, dokonca sa pre obyvateľstvo politicky stále zhoršovala, a tak sme tam po pol roku požiadali o azyl. Vo februári 1972, počas nasej neprítomnosti, nás Mestský súd v Bratislave odsúdil nepodmienečne za trestný čin opustenia republiky, a na výkon trestu nás zaradili do prvej nápravnovýchovnej skupiny. Moja manželka dostala 16 a ja 20 mesiacov. Môj trest bol o štyri mesiace dlhší, lebo som uniesol našu 5-ročnú dcéru do cudziny – z každého pohľadu je to až neuveriteľné zdôvodnenie...

Aby som to nenaťahoval, tak v roku 1982 sme dostali švajčiarske občianstvo a v roku 1983 nás po našej žiadosti československý prezident omilostil. Ale až vďaka „glasnosti“ sme sa na jar 1989 odvážili na prvú návštevu našej rodnej krajiny. Moja druhá návšteva v lete 1990 bola veľmi smutná, lebo to bolo na pohreb mojej mamy. Ale tretia cesta do Bratislavy a stretnutie s mojim dlhoročným tréningovým partnerom a spolupracovníkom zo 60. rokov v technickom úseku Slovenského národného divadla, Ing. Ivanom Uríčkom, boli veľmi zaujímavé.

Sedeli sme u neho v obývačke pri dobrej hudbe a Ivan zrazu zobral telefón, vytočil číslo a dohodol s niekým stretnutie, ktoré malo byť pre mňa prekvapením. Po rýchlej prechádzke od neho z Hviezdoslavovho námestia smerom k Dunaju sme prišli k budove vtedajšieho Presscentra, a pred budovou nás už čakal – no kto? Ľudo Major. To bolo naše prvé z mnohých stretnutí počas ďalšieho štvrťstoročia.

Stretli sme sa pri každej mojej ďalšej návšteve Bratislavy a Ľudo mi vždy venoval čas a pozornosť ako nejakej VIP, ako keby nemal nič iné na práci. Boli to vždy veľmi zaujímavé debaty a tak vznikli aj rôzne nápady a plány do budúcnosti, aby časopis mal stále stúpajúcu úroveň. Keď si raz pozeral moje fotky z roku 1957, chudého mladíka na začiatku kulturistického tréningu, a ďalšiu fotku po troch mesiacoch, videl naozaj slušný rozdiel vo výzore.

Juraj Visny 1957 po 3. mesiacoch treningu
Juraj Višný a jeho výsledok po troch mesiacoch cvičenia, ktorý dosiahol s chabými tréningovými znalosťami (foto: archív JURAJ VIŠNÝ)


Tak vznikol aj jeho úžasný nápad na usporiadanie súťaže DO FORMY S MUSCLE&FITNESS – na zmenu vzhľadu súťažiacich počas troch mesiacov. A že nápad a akcia má stále veľký úspech, dosvedčuje aj tohoročný už 16. ročník. Každý rok inšpiruje niekoľko stoviek mužov a žien rôzneho veku k pozitívnej zmene postavy, kondície a vôbec životného štýlu.

2016 DO FORMY DSC 3061 ZD
Na tohoročnom (2016) stretnutí víťazov DO FORMY s M&F. Ľudo (vľavo) s hosťami: Šaňo Bačinský, Rado Pagač, Saskia Cakoci a Ďuro Višný. (foto: ZDENĚK DRYÁK)


Veľmi si vážim aj to, že Ľudo venoval veľa miesta v časopise histórii československej kulturistiky, lebo všeobecne, a nielen v športe, to nie je bežné. Hovoril tomu „návrat ku koreňom“ a rád citoval aj Thomasa Manna, že „kto nepozná minulosť, nepochopí budúcnosť“. Tak isto sa stretával aj s ďalšími propagátormi kulturistiky z jej začiatkov u nás –so Šaňom Bačinským a Milanom Jablonským – ktorí sa spolu s autorom tohto blogu stali odbornými konzultantmi časopisu od jeho vzniku.

S veľkou diplomaciou sa mu podarilo na jar v roku 2000 pozvať nás troch na veľkú besedu o kulturistike na internáte v Mlynskej doline, a tak sme sa konečne po viac ako troch desaťročiach všetci traja stretli v Bratislave spolu s Ľudom.

Traja musketieri 2000 a potom vzdy u 3

Ľudo nás v roku 2000 pozval na besedu o kulturistike. Na fotke vpravo je jedna z osláv v bratislavskej reštaurácii „Traja mušketieri“. 
(foto: archiv JURAJA VIŠNÉHO)


Vtedy nás pomenoval pred všetkými účastníkmi besedy, že sme „traja mušketieri československej kulturistiky“, na čo sme boli veľmi pyšní. Knihy Alexandra Dumasa boli v mladosti naše obľúbené čítanie a tak sme mu navrhli, že mušketieri boli vlastne štyria a Ľudo bude našim mladším druhom a to v úlohe d’Artagnana. Oslávili sme to v bratislavskej reštaurácii „Traja mušketieri“ a takých osláv na tom mieste bolo viacej, pri každom ďalšom stretnutí.

2009 a 2014 mušketieri
Jedno z mnohých stretnutí v plnom obsadení v roku 2009 v zloženi Milan, Ľudo, Šaňo a Ďuro. Naposledy sme sa všetci stretli v roku 2014 (vpravo). (foto: ZDENĚK DRYÁK)


Takto utekali roky a Ľudo sa venoval svojmu celoživotnému cieľu, ktorý poväzoval za svoje poslanie a súčasne aj sebarealizáciu: pozitívne vplývať na myslenie a konanie čo najširšieho okruhu ľudí, ktorí o to stoja a aj sa o to pričinia.

Napísal viacej veľmi úspešných publikácii ako napríklad KONDIČNÁ KULTURISTIKA – MUŽI a KONDIČNÁ KULTURISTIKA – ŽENY (ŠPORT, 1985, 1990), ktoré vyšli v náklade 145-tisíc výtlačkov a všetky boli vypredané.

Dostal viacero vyznamenaní; spomeniem aspoň dve podľa mňa najdôležitejšie. V roku 1999 Zlatú medailu IFBB, čo je jedno z najvyšších vyznamenaní organizácie IFBB; a v roku 2005 mu odovzdal Ben Weider na pódiu počas Mr. Olympia 2005 v Las Vegas IFBB Achievement Medal za vynikajúcu spoluprácu.

Redakcia MF a obed
Posledný spoločný obed a stretnutie v Ľudovej pracovni s „vytapetovanou“ stenou s titulnými stranami M&F od prvého čísla. Zľava: Ľudo Major, Boris Bárdoš, Zlatka Klaučová, Erik Rédli a Ďuro Višný. (foto: archív JURAJA VIŠNÉHO)


Zaslúžene, s časopisom takej kvality, s jeho pracovným nasadením v tejto profesii, sa mu to v spolupráci s tímom redakcie a externých spolupracovníkov dlhodobo veľmi dobre darilo. Napĺňalo ho to spokojnosťou, šťastím a ďalšími pozitívnymi pocitmi nielen v práci, ale aj v súkromnom živote, lebo celá jeho rodina, najmä jeho žena Ruženka a dcéry Marika a Janka, ho plne podporovali a kde sa dalo, mu aj pomáhali.

Napriek tomu, že mal už pár rokov nárok na zaslúžený odpočinok v dôchodku, pokračoval neúnavne a stále s veľkou chuťou ďalej, lebo pre neho to bolo v prvom rade hobby a tým aj zábava. Ani mala vnučka Mia, jeho veľké zlatíčko, s ktorou bol skoro každú voľnú chvíľku, ho neodpútala od jeho celoživotného diela – nášho „maskláča“.

Ľudo s Miou a jeho rodinka 2016

Ľudo so svojimi dievčatami Ruženkou, Marikou a Jankou, zaťom Tomášom a (vpravo) so svojím zlatičkom, vnučkou Miou.. (foto: RUŽENKA MAJOROVÁ)


Neviem, prečo som tak podrobne (až v piatich pokračovaniach) písal v mojom blogu na M&F online o zážitkoch s Ľudom a Ruženkou na minuloročnom Olympia Weekende v Las Vegas – či to bola nejaká predtucha? — ale som rád, že som naše zážitky a jeho prácu na takom podujatí podrobne priblížil fanúšikom kulturistiky. Pre mňa sú to krásne spomienky a pomáha mi to aspoň trochu sa zmieriť so surovou skutočnosťou.

Ľudo, veľká vďaka za Tvoje nezištné priateľstvo a za všetky pekné chvíle, ktoré sme spolu zažili !

Všetci nadšenci kulturistiky, spomínajme v tomto duchu na nášho Ľuda a držme palce celej redakcii, aby úspešne pokračovala v Ľudovom diele!

visny_podpis_kopie.jpg

 Visny a Major 2016Moja úplne posledná fotka s Ľudom na stretnutí s víťazmi DO FORMY s M&F 2016, kde mi odovzdal pohár za moje blogovanie; Ľudo bol taký štedrý, že svojich hostí vždy obdaroval. (foto: ZDENĚK DRYÁK)

 

 

Dvojdielne interview s Ľudom Majorom na webe Ronnie.cz.

http://kulturistika.ronnie.cz/c-11368-ludovit-major-vsechno-to-asi-spelo-k-tomu-jedinemu-i.html

http://kulturistika.ronnie.cz/c-11427-ludovit-major-vsechno-to-asi-spelo-k-tomu-jedinemu-ii.html

Trojdielne interview s Ľudom Majorom na portáli Aktin.cz.

http://www.aktin.cz/clanek/1487-ludovit-major-rozhovor-i-cast

http://www.aktin.cz/clanek/1515-ludovit-major-rozhovor-ii-cast

http://www.aktin.cz/clanek/1537-ludovit-major-rozhovor-iii-cast