Ako som sa dostal k armwrestlingu

26. 1. 2010

Podľa ohlasov na moje blogy na M&F ONLINE viem, že mnohých fanúšikov zaujíma, ako som sa vlastne dostal k takému športu, akým je armwrestling. Veď u nás doma, na Orave, sa chlapi pretláčali nanajvýš v krčmách. Poďme teda od začiatku...

Keď som mal asi šesť rokov, zaujímal som sa – ako každý iný chlapec o futbal. Celkom mi to išlo a futbal veľmi bavil. Chcel som stále len trénovať. Hral som za mladších žiakov, ale ďalej som sa nedostal. Stratil som chuť do tréningu a začal ma zaujímať stolný tenis. Venoval som sa mu od svojich desiatich do dvanástich rokov. Vyhral som dokonca tri ročníky pohára starostu obce Rabča a stal som sa žiackym majtrom okresného kola.

K prvému kontaktu s činkou som prišiel, keď som bol štvrták na základnej škole. K posilňovaniu ma pritiahol môj ujo Jozef Lubas. Poprosil ma, aby som mu priniesol z nášho domu činky, s ktorými trénoval kedysi môj otec. Chcel som byť užitočný, tak som si 35 kg železa naložil do plátenej tašky a vliekol som, ťahajúc tašku po ceste, kotúče ujovi. Dva dni nato mi na bruchu vyskočila modrá hrča, ktorá ma pri dotyku bolela. Doktor už len konštatoval pruh a o tri dni som neskôr som ležal na operačnom stole...

Môj ujo pracoval v podniku a v noci po práci, v rámci možností, posilňoval. Trénoval najmä s jednoručkami, kľuky, príťahy na hrazde a šplh na lane. V krčme sa s ním chlapi radi pretláčali, keďže však na neho nikto nemal, rozhodol sa nakoniec vyskúšať silu svojich rúk na okresnom kole v pretláčaní v Turzovke. Vo svojej kategórií obsadil 1. miesto a nominoval sa na M-SR, kde skončil tretí.

Po prvý raz ma ujo zobral na súťaž ako diváka v roku 2001 a tento šport sa mi hneď zapáčil. Začali sme teda pretláčanie trénovať spoločne, pravidelne každý druhý deň. Pokroky na seba nedali dlho čakať a už o pol roka som nastúpil v jednom z kôl SNLP, kde som obsadil piate miesto. Toto umiestnenie ma veľmi mrzelo, preto som trénoval takmer neustále. V roku 2002 sa v rámci predvolebnej kampane uskutočnilo na Orave v priebehu desiatich týždňov až päť kôl Oravskej ruky. Na každej súťaži som skončil za ujom druhý. Vtedy som vážil len 62 kg...

V tom istom roku (2002), sa v apríli konali v Trnave majstrovstvá Slovenska seniorov. V kategórií do 65 kg som ako 14-ročný obsadil tretie miesto. O mesiac neskôr som sa zúčastnil na M-SR juniorov, kde som zvíťazil. Moja športová kariéra sa pomaličky rozbiehala...

Hoci medzi mnou a ujom bol na začiatku roku 2002 „silový“ rozdiel 10 rokov, o pol roka som ho už porážal. Nasledovala nominácia na ME juniorov, kde som obsadil štvrté miesto a na MS juniorov som bol druhý v kategórii do 63 kg. Vo finále som raz porazil majstra sveta z Bieloruska, v opakovanom finále som mu však podľahol.

V roku 2003 som bol medailistom na ME a MS juniorov a v roku 2004 som sa stal juniorským majstrom Európy aj sveta. Medzi seniormi som si išiel len po najcennejšie kovy. Na oravských podujatiach som dostal zákaz štartovať :-).

Samozrejme, nešlo všetko tak hravo, ako to na prvá pohľad z týchto riadkov vyzerá. Úspechom predchádzali ťažké tréningy, i zranenia, predsúťažné diéty a veľa sebazapierania.

Je však zaujímavé spätne sledovať, čím všetkým musí športovec prejsť, čo všetko musí vydržať a pretrpieť, aby dosiahol najvyšší cieľ. Môžem však spokojne povedať, že to stojí zato!